Celá táto teória má za úlohu objasniť niektoré pojmy, s ktorými sa stretneme pri návrhu, konštrukcii, alebo samotnej realizácii rôznych druhov a typov antén.
Podrobné popisy, výpočty ako aj nákresy a kopu ďalšej teórie si môžte nájsť v lubovolnej knihe za pár korún, takže spomeniem len to najdôležitejši
e, nevyhnutné.
Najskôr by som všeobecne antény rozdelil na prijímacie a vysielacie. Ajkeď vzniklo toto rozdenie, tak velký rozdiel medzi nimi nieje.Praktick
y je teda klasická anténa navrhovaná takisto na tú istú frekvenciu či pre vysielanie alebo prijímanie, no toto tvrdenie neplatí pre feritové antény a pre antény , v ktorých sa má vyžiariť obrobský výkon (rádovo kW).Ďalším nevyhnutným pojmom v oblasti antén je napájač. Nieje to zdroj elektrickej energie, nakolko sa teraz bavíme o anténach. Napájačom antény je koaxiálny kábel, vlnovod alebo iné vedenie, ktoré prepája vysielač (prijímač) a samotnú anténu. Teraz dám jednu takú klasicky múdru myšlienku, iste mi málo z vás bude veriť, ale praxou prídete na to, že mám pravdu : Kvalitná anténa, jej vhodné umiestnenie, dobrý stožiar, kvalitný nízkošumový a nízkoútlmový koax má väčší vplyv na kvalitu príjmu alebo vysielania ako citlivosť prijímača. (výstupný výkon vysielača).
Keď si zoberieme anténu ako celok, je vhodné vedieť popísať jej vlastnosti nejakými veličinami, a to napríklad:
Impedancia - je to dynamický odpor a je nutné ju dodržať, aby sa zhodovala impedancia antény, koaxu aj vysielača .
Šírka pásma- udáva rozsah frekvencii, na ktorých má anténa požadované (vypočítané, navrhnuté) vlastnosti. Rozdelujú sa do dvoch hladísk- úzkopásmové: napr na CB, vysielačky, kde nieje potrebné prijímať, alebo vysielať na širokom frekvenčnom pásme, a je potrebné ju doladiť vždy na konkrétnom používanom mieste. Širokopásmová - napr TV, rádio, tieto antény sú schopné obsiahnuť určité frekvenčné pásmo bez preladenia.
Zisk- ak nebýva uvedené inak, platí tento zisk pre smer najväčšieho vyžarovania u každej antény. Väčší zisk má anténa, ktoré viacej energie vyžiarují v danom smere, zatiaľ čo v iných smeroch je zisk menší, dokonca minimálny. U antén je snaha získať čo najväčší zisk, teda čo najviac energie poslať určeným smerom. Smer žiarenia a šírenia elektromagneti
ckej vlny tej ktorej antény vyjadruje vyžarovací diagram, v ktorom je zakreslené šírenie vlny vzhladom na priestor.
Polarizácia -udáva rovinu , v ktorej kmitá elektrická zložka elektromagneti
ckého žiarenia. Polarizácia sa delí na zvislú, vodorovnú a kruhovú. Podla typu polarizácie (teda ako sú nazvané) vysielajú antény svoj signál. Ak je signál vysielaný napr. zvislo polarizovanou anténou, tak iba takouto môže byť aj prijímaný. To isté plati pre ostatné typy polarizácii.
Ešte je nutné brať na vedomie, či je daná anténa elektricky symetrická alebo nesymetrická . Podla toho sa potom ďalej používa prispôsobenie k napájaču (či už treba alebo netreba použiť symetrizačnú slučku). Nedodržanie tohoto pravidla má za následok deformáciu vyžarovacieho diagramu, zmenu jej impedancie a k vyžarovaniu napájača ( koax vysiela).
Umiestnenie antény - snáď najdoležitejši
a a najpracnejšia záležitosť realizácie antény. Do úvahy sa berie niekolko kritérii a zásad, a to napríklad : Anténa musí mať dobrý výhlad na miesto, alebo smerom tým, ktorým bude vysielať. Prekážky ako budovy, les, stromy, kopec a iné vysoké s vysokou pohlcovacou schopnosťou elektromagneti
ckého signálu sa prekonávajú podla použitej frekvencie. Platí pravidlo, že čím vyššia frekvencia, tak tým je braný väčší dôraz na priamu viditelnosť.V okolí antén by sa nemala nachádzať žiadna ocelová alebo všeobecne kovová vec alebo predmet, pretože by mohla spôsobiť oslabenie signálu ,alebo tzv. elektromagneti
cký tieň. Takýto tieň vzniká napr. ak pod anténu typu GP1/4 umiestnite otvorený dipól a podobne.