Cafte chalani,

prerabal som v aute napajaciu kabelaz pre vysielacku a tiez skracoval prepojovaci kabel medzi telom a displayom. Po zaletovani 4 kablikov som vysielacku vyskusal zapnut a vsetko fungovalo. nasledne som teda zaizoloval kable, ktore som letoval koli skracovaniu.

Ked som pozakladal vsetky plasty atd tak som siel vyskusat este ci novy koax som nakrimploval dobre. Po stlaceni PWR sa nic neudialo Vysielacka ani nepipla a ostala hlucha. Vravim si asi sa prepojovaci kabel poskodil pri nahrievani zmrstovacky. Ale kabel som prepipal a ziadna chyba. Taktiez na tele  som premeral 4 piny a boli tam dake signaly napatia 12V. Vyskusal som aj novy prepojovaci kabel ale stale nic. Poistky su dobre a netusim, ci sa este vo vnutri tela pripadne displaya nachadza daka poistka.

Chcel som sa preto opytat, ci nema/nemal niekto podobny problem s touto stanickou pripadne jej podobny.

Dakujem velmi pekne

Momentalne tam budem davat magnetku okoolo 180 Mega, a chcel som v pripade pouzitia na CB. Ono v podstate SMA som chcel pouzit viacmenej koli jej rozmerom pretoze tam kde ju chcem na panel umiestnit nebude zasahovat a vadit tak ako N alebo PL. Viem to samozrejmie umiestnit aj inde ale mal by som kabel krizom krazom cez kufor. Magnetku budem davat doe ked nebudem ju potrebovat, vzhladom na jej vacsie rozmery aby nikoho nelakala pocas odparkovania auta. Ale skusim to dako teda vymysliet, pripadne potiahnut dva kable a jeden bude na SMA tak ako chcem a PL alebo N v pripade portejblu skusit niekde pod podvozkom vyviest a sa tam len kabel napoji z Anteny

Ako som sa dostal k CB?...

Ani neviem, kde mám začať. Už ako malý chlapec som mal záujem o vysielačky. Sledoval som rôzne seriály a filmy s touto tematikou. Prvý krát som sa dostal do kontaktu s vysielačkou tiež ako malý, keď som sedel v autobuse a ku mne si prisadol policajt. Zahľadel som sa mu na opasok, na ktorom mal zavesenú služobnú vysielačku. Nevedel som sa vynadívať a chcel som ju mať v ruke hneď! Ale ako to poviem policajtovi, že si chcem obzrieť jeho vysielačku? Prihovoril som sa mu a po dlhšej dobe nášho rozhovoru som spomenul vysielačku. Opýtal sa ma či si ju chcem obzrieť. Môj výraz v tvári asi opisovať nikomu nemusím. Jasné, že som mu povedal áno. Odopol si ju a podal mi do ruky. Bol som prekvapený jeho prístupom a zároveň šťastný. Povedal mi, že keď budem raz veľký a stanem sa policajtom budem aj ja vlastniť takúto vysielačku. Odvtedy bol môj sen byť ako inak mužom zákona. Keď som sa dozvedel, že aj požiarnici a záchranné zložky majú takúto techniku, nevedel som sa rozhodnúť čím budem, až budem raz veľký. O pár rokov neskoršie som na burze zahliadol hračkárske vysielačky. Burza typu šušťáky aaddiiddaass a samé podobné veci v 80-90 rokoch. Hneď som ich musel mať. Musel som dlho o ne bojovať, pretože boli drahé a rodičia mi ich nechceli kúpiť. Ale čo dospelý narobí, keď zbadá psie očká? Išlo o vysielačky, ktoré určite každý z vás pozná Walkie Talkie. Niekoľko 9V batérii v zásobe a neustále ohnutá alebo zlomená anténa. Pre mňa ako malého chlapca to bola bomba. S kamarátmi a spolužiakmi sme sa hrali na vojakov a používali pri tom vysielačky. Proste super. Keď som bol u babky v Levoči na návšteve cez letné prázdniny, zobral ma strýko na malý výlet pešo niekoľko km od mesta Levoča. Cestou späť sme stopovali, pretože som nevládal a podarilo sa nám zastaviť tirák. Áno tak som dlho v mojej mladosti volal každý kamión. Nasadli sme a ja som zbadal vysielačku. Bola iná ako som dovtedy videl. Vždy ju mal každý v ruke, no kamionista nie. Išlo samozrejme o mobilku. Názov tej staničky si nepamätám, pre mňa to bola proste vysielačka. Nemal som slov pretože som nevedel, či sa mám tešiť z toho, že sa veziem v krásnom tiráku alebo z vysielačky. Dovolil mi ju aj použiť a porozprávať sa s ostatnými kamionistmi. Boli to moje naj naj prázdniny, aké som dovtedy mal. Čím som bol starší túžil som po poriadnej vysielačke viac a viac. Veril som, že sa určite k nej čoskoro dostanem. Bohužiaľ jedného dňa, čo bol pre mňa vtedy asi najhorší deň som sa dozvedel, že môj sen stroskotal. Už si ani poriadne nepamätám na pána, ktorý zmaril môj sen mať niekedy vysielačku. V podstate mi oznámil, že nielenže je vysielačka poriadne drahá ale pre bežných smrteľníkov je v podstate nedostupná. Bol som mladý a o vysielačkách som nemal ani šajnu, takže som milému pánovi všetko uveril na niekoľko rokov. Prišla stredná škola, kedy som sa dostal aj do partie ľudí pracujúcimi s internetom. Robili lokálne siete s možnosťou pripojenia sa na internet. Pridal som sa k nim a vtedy som spoznal super človeka Gyra BB. Gyro sa okrem internetu venoval aj vysielačkám a práve on mi vytrhol tŕň zo srdca, keď mi oznámil že k vysielačkám sa dokáže dostať aj bežný človek ako ja a ukázal mi čaro krásy CB. Ak si dobre pamätám písal sa rok 2001. Začal som ho otravovať a kládol som mu kopec otázok. O mesiac neskôr som mal aj ja už svoje CB. Kúpil som vysielačku rúčku Allamat 27 od kamaráta Peťa za 800 Sk, ktorý tiež fungoval na sieti. Začal som tráviť večerné romantické vysielanie na balkóne s Allamat 27 a teleskopickou anténou. Teda to vysielanie skôr vyzeralo počúvaním ostatných na pásme a občasným nesmelým stlačením PTT. Priznávam, hanbil som sa ešte, keďže som niekoho ani nepoznal. V tom čase bolo na pásme v BB veľa nadšencov. Náš domovský kanál bol a stále je 26. Po nejakom tom mesiačiku som sa osmelil a začal brejkovať a dávať výzvy. Huba mi išla ako ženskej a nešlo ma zastaviť. A tak som sa v tom istom roku stal aj členom Banskobystrick ého klubu BARBAKAN. Viacmennej som osobne poznal len pár členov, ale to sa v roku 2004 zmenilo. Najviac som bol prekvapený keď som zistil, že sused z vedľajšieho paneláku Milan Vosko OM7AMV je rádioamatér. Vždy som tušil, že tie monštrá na streche paneláku nebudú na sledovanie mimozemskej aktivity. Veľa antén a kopec zvedených káblov do balkónu. Človek mal pocit, že tými hrubánskymi káblami vedie elektriku niekoľko KW a ono to nakoniec boli  koaxy a rádioamatérske antény. Žiadny ufóni. V roku 2004 som sa dostal na moje prvé Slovensko-české stretnutie rádioamatérov, ktoré sa konalo na Donovaloch. Tam som spoznal aj zvyšok členov Barbakanu ale aj kopec iných skvelých ľudí. Viete čo to vtedy pre mňa bol za šok? Žiť v tom, že žiadna vysielačka sa  nikdy nebude konať pretože ju môžu mat len policajti, požiarnici a podobné zložky a zrazu som sa ocitol na stretnutí, kde bolo stovky ľudí, ktorí používali vysielačky. Stretnutie dopadlo super a odchádzal som z neho s novými známosťami a dobrým pocitom. S Allamatkou 27 som na balkóne či v lete alebo zime šaškoval ešte dáky ten čas. V roku 2005 klub Barbakan usporiadal stretnutie tentoraz nie na Donovaloch ale na Skalke. Tam som si zadovážil svoju prvú mobilku. Ako sa hovorí bola to láska na prvý pohľad. Allamat 296 za 4000 Sk. Či nebudem jesť týždeň alebo mesiac mi bolo jedno, musel som za ňu utratiť všetky moje peniaze. Predal mi ju predajca CBONE Ľubo z Handlovej alias Nautilus. Už len zohnať anténu, kábel, konzolu a povolenie montáže na strechu. Všetko som zohnal aj keď si už poriadne nepamätám od koho som splašil používanú anténu lambda ½. Tarzan BB mi ju trošku zreparoval a vyrovnal nakoľko vyzerala ako rybárska udica na ktorú sa práve chytil obrovský kapor. Doma som na tretí pokus úspešne navŕtal 30 mm dieru a natiahol hore na strechu FXP trubku. Vtedy nám práve zatepľovali panelák a tak sa trubka schovala pekne pod zateplenie. Namontovala sa konzola ktorú mi pozváral Elvis BB. Natiahol sa cez trubku koax RG-213, ktorý som kúpil na stretnutí Remata a Tarzan BB znovu pomáhal pri letovaní konektorov a ladení antény. Ako vidíte všetko mi pomáhali členovia Barbakan klubu. Vysielanie z domáceho poriadneho QTH mohlo začať ako sa patrí. Zrazu som sa nerozprával len s Banskou Bystricou ale aj so Zvolenom, či so súťažnými expedíciami na portejbloch. Tie som počuť veru nemal, pretože po stretnutí na Donovaloch som sa na CB vrhol ešte viac a spolu s novými informáciami to nebol žiadny problém sa takejto súťaže zúčastniť. Pravidelne som sa v roku 2004-2006 zúčastnil Slovenskej Portejblovej Ligy (SPL). Na kopce s ťaž kými baterkami, stožiarom a kopec príslušenstva sme sa po Slovenských kopcoch tárali pravidelne do roku 2005 Gyro BB, Peki BB a ja FoXo BB. Slovami sa nedá opísať, aký som bol vtedy nadšený z tohto koníčka. Na portejbloch sme boli snáď každý víkend. V roku 2005 sme pre náš klub získali prvé miesto v súťaži. Bol to ťažký boj o prvenstvo do poslednej chvíľky s expedíciou K120. Rok 2006 sa opakoval rovnako. Boj s exp. K120 do poslednej chvíľky. Tentoraz sme nabrali pri súťaži aj nové posili ako MacGyver BB, Miro BB, Tarzan BB a občas prišiel hosťovať Števo ZV z exp. Mafia, ktorému chýbalo vysielanie. Na oplátku Pekiho a mňa zas Števo zobral na hosťovanie do exp. Mafia. A tak sme opäť v roku 2006 získali prvé miesto. Počas týchto dvoch súťažných rokoch bolo na kopcoch super. Precestovali sme časť Slovenska a videli kúsok jeho krásy v podobe hôr a výhľadu z kopcov. Zažili sme horúce dni ale aj trocha mrazivé ako je Veľká Javorina, kde ani horák v aute nepomáhal vyprodukovať dáke to teplo. Od roku 2005 som sa zúčastňoval stretnutia rádioamatérov v Holiciach, kde ich bolo omnoho omnoho viacej ako na našich lokálnych stretnutiach. Dokonca o našej expedícii sa neustále hovorilo, pretože spojenia sme robili aj s našimi bratmi z Čiech. Tu som si kúpil aj svoju prvú PMR stanicu Kobru. Ako skončila stredná škola a napokon aj výška a ja som začal pracovať akosi ostalo zrazu menej času na všetky hobby. Zásluhu v tom mala istotne aj ženská. Dáko sme sa ale z CB odmlčali viacerí. Prišli povinnosti, rodina či odcestovanie do iného mesta. Veľkú zásluhu má aj internet a sociálne siete ci rôzne chatovacie programy. Občas, keď sa mi podarí tak sa zúčastním aspoň Éteru Bez Hraníc (EBH) ako exp. Barbakan alebo kontrolná stanica. Dlhšiu dobu si plánujem spraviť aj licenciu na rádioamatérsky ch skúškach, ale nejak sa neviem dotlačiť do učenia a strach zo skúšok tam hrá tiež svoje %. Dúfam však, že sa mi to čoskoro podarí. Snáď sa článok aspoň trochu páčil. S pozdravom FoXo BB a na záver 73.