This section allows you to view all posts made by this member. Note that you can only see posts made in areas you currently have access to.
Messages - 3cu
1
« on: Marec 06, 2014, 07:17:57 ráno »
Pod gumu čo je na magnete skús vložiť hrubý alobal (v coop jednota predávajú ako extra silný). Vložiť sa môže na celý priemer magnetu a trochu prehnúť cez kraj Alobal ako nemagnetický materiál silne zníži prilnavosť magnetu a takéto riešenie aj zníži kapacitu magnetu voči kostre, je to ako keby ste vložili ďalší kondenzátor do série. stravna dlzka koaxu, ak na streche tak v jej strede zabudnite na správne dĺžky koaxu, je to povera, funguje to poriadne iba ak máte anténu dobre prispôsobenú v jej päte, teda ideálne pripojiť analyzátor priamo na pätu antény, A ak je na streche ale nie v strede, tak to mierne ovplyvní vyžarovací diagram ale nijak podstatne hodnotu PSV (0,1 až 0,2 je zanedbateľná hodnota a viac to neurobí) skôr treba skontrolovať pripopjenie koaxu na oboch koncoch. Nejde o jednosmerné prúdy, treba buď široké pripojenie alebo pre 27 MHz minimálne dvojbodové pripojenie na kostru, pre frekvencie nad 50 MHz minimálne 3 bodové, inak to PSV NIKDY nebude dobré. Je pravda, že prispôsobiť sa dá aj klučka od blázninca, ale koľko energie vyžiari, ak je kratšia ako 0,1 lambda tak je to iba ohrievanie vzduchu, von sa dostane 0,0nič... VY 73 Miro
2
« on: December 27, 2013, 07:17:57 ráno »
Rado,, Black pirat a Almas futura, sú elektricky a takmer aj mechanicky ekvivalentmi, Gain master je o inom. Takže ak si mal rozdiel 1S (6 dB, alebo 1/2 prípadne 2x podľa toho čo berieš za etalón) niekde bola chyba v prispôsobení, pravdepodobne toho Black piráta. Ale aj tak tých takmer 6dB je nie celkom korektných. Čím si kalibroval S-meter? Osobne za relevantné meranie považujem iba selektívny V-meter a v takom prípade sa nemeria na 40km, čo už je dosť veľká vzdialenosť. Inak pre seriozne meranie treba aby sa antény vzájomne nemohli ovplyvňovať a museli by byť v rovnakej výške, nad rovnakou zemou, s rovnako dlhými koaxmi rovnakého typu. To meranie nie je jednoduché. Ale tým nechcem nijako znevážiť Tvoju iniciatívu ktorú považujem za chválihodnú, lebo sa snaží o objektivitu. VY 73 Miro OM3CU
3
« on: December 20, 2013, 07:34:43 ráno »
Takže podľa STN by uzemnenie bleskozvodu malo mať odpor do 10 Ohm. V praxi odporúčam zatĺcť tú trubku aj celú, ale hlavne spoj na ňu urobiť seriózne, privarením alebo priskrutkovaní m pod skrutku min. M8. V prípade privarenia dokonale zaizolovať spoj proti korózii. Bežne vyhovuje tak 1m v nezamrzajúcej vrstve ktorá sa pohybuje od 50 do 70 cm pod povrchom podľa lokality.
4
« on: December 19, 2013, 11:15:40 ráno »
To Peťo A k tomu uzemneniu: dám to celé na izolant (drevenná peňka 1m vysoká) a uzemním to cez iskrište 5mm od stožiara Já som zastanca toho, aby sa nič neuzemňovalo lebo keď blesk raz trafí tak nemá kám ísť čiže by LOGICKY nemal napáchať škody kdešto pri uzemnenom stožiari bles prejde komplet cez stožiar, a stožiar to neznesie
Ak tam dáš iskrište, trak pre blesk to nie je prekážka, priťahovať statické výboje to bude aj tak, ale ak máš na konci anténu, tak si ten výboj zavlečieš spoľahlivo do staničky a pošleš ju do raja. Takže ten stožiar radšej uzemni poriadne, nie na roxoru, ak nemáš originál zemnič, tak je lepšia vodovodná FeZn rúra aspoň 1 cólová. Inak drevo ako izolátor za moc nestojí. Teória neuzemňovania neobstojí a je aj v rozpore s platnými STN. Ako iskrište ak už naozaj chceš je veľmi vhodná sviečka z auta...
5
« on: Október 02, 2013, 08:08:43 ráno »
Páni, dovolím si trošku poopraviť tieto názory aby si prisposobil vidlicku, alebo hoci aj ocurany spagat. Otazne je, ci ti tieto kusy vodica budu rezonovat. CB pasmo je natolko uzke, ze do tohoto psv sa musi zmestit aj meter kratka autoantena. Transmatch slúž naozaj na prispôsobenie impedancie antény zariadeniu. Ale zároveň je tio aj o tom, že prispôsobená anténa, a je jedno či cez transmatch alebo sa to deje cievkou v päte antény, tá cievka je vlastne zasa iba prispôsobovací člen zabudovaný v anténe aby táto rezonovala. A CB je síce úzke, ale metrová anténa ak má rezonovať, tak určite po dotiahnutí cievkou ktorou sa to robí nebude v celom pásme mať PSV 1:2. Ak áno, tak má vodič a cievka veľmi nízke Q a tým aj veľké straty a málo signálu vyžiari. Preto je akákoľvek forma širokopásmovéh o prispôsobenia iba kompromisom. Ideálna anténa je dipól (GP) naladený na pracovnú frekvenciu. Pre dosiahnutie väčšej šírky pásma sa používajú hrubé vodiče (trubky). Takže áno, je na prispôsobenie impedancie, čo sa ale rovná uvedeniu do REZONANCIE čo však neznamená, že rezonančný obvod dokáže všetko vyžiariť. Preto môže byť problém s dovolaním sa. Typickým príkladom môže byť sľučková, tzv "magnetická" anténa. Táto tvorí rezonančný obvod LC, napájaný v mieste správnej impedancie. Ale stačí aby jeden z prvkov mal malé Q, alebo aby bol veľký prechodový odpor na spoji cievka - kondenzátor a anténa síce rezonuje ale má malú účinnosť, lebo na prechodovom odpore sa mení výkon vysielača na teplo. Takže záver: Anténny tuner treba použiť pri úzkopásmových anténach a tam kde sa používa náhražková anténa. V princípe ja v každom zariadení zabudovaný prispôsobovací člen, lebo impedancia koncového stupňa sa pohybuje bežne okolo 15 Ohm a treba ju dostať na 50 Ohm. Zároveň tento obvod zabezpečuje potlačenie harmonických frekvencií. V ére elektrónkových koncov mal každý zabudovaný na výstupe Pí - článok a dolaďoval sa pri každej zmene frekvencie väčšej ako cca 2 až 3%, profesionálne používané zariadenia už pod 1%.
6
« on: Október 01, 2013, 07:58:27 ráno »
To Ivan Bardejov tunerom prisposobis aj zlu antenu PSV bude sice 1,1 -1,0 ale vykon z anteny pojde 0,2 W , teda ako pise hore najlepsie zmerat pri pate anteny a dobry koaxom do radia bez tunera Nemáš pravdu, dobrý prispôsobovací člen prispôsobí impedanciu antény impedancii koaxu. Je to ako transformátor pri striedavej sieti. Ak do tuneru pôjdú 4 W, tak stratami v tuneri môže prísť k úbytku o cca 5%. Stále uvažujem dobrý tuner, teda cievka s malými stratami a vzduchové kondenzátory. Preto zdo antény pôjdú zasa takmer 4 W. problém nastáva ak je anténa kratšia ako 0,1 lambda, tam účinnosť jej vyžarovania klesá. pre 0,1 lambda sa dá uvažovať s vyžiarením cca 2 W, zvyšok sa mení na teplo. Bežná anténa je dostatočne chladená takže to ani nezistíme. Ale to je už o teórii a praxi výžiariteľného výkonu.
7
« on: September 29, 2013, 11:37:47 ráno »
om3cu: To je ale GroundPLANE a nie Ground PLAY. Ospravedlňujem sa za preklep, máš pravdu má to byť groundplane. to mravec Mýlit sa je ludské, nájst preklep u OM3CU a upozornit na neho pod tvojím menom si žiada velkú odvahu... neviem prečo by na to bolo treba veľkú odvahu... aj aj som iba človek a robím aj ja chyby... P.S. Dúfam, že teraz som to napísal bez chýb...
8
« on: Júl 21, 2013, 15:41:47 večer »
mam 1/2 antenu, je umiestnena na stoziary spolocnej anteny, na ktorom je aj bleskozvod. antena je vyssia ako bleskozvod, spolocne anteny su tam uz neni. cize iba bleskozvod a moja polka, instalacia bola vykonana pred 17timi rokmi, nic som tam nemenil, takze by to mohlo byt kedze je t po starom?
a dalsia otazka: mam na streche aj dipol drôtovy, bohuzial popripojeni opletenia na bleskozvod mi stanica brumci a nevysielam nic....moze to byt len tak bez uzemnenia? Nie, nie je to dobre. 1) bleskozvod musí presahovať anténu, táto má byť krytá vrcholovým uhlom 120 podľa starej alebo 90 stupňov podľa novej normy. 2) anténa sa NESMIE spájať s bleskozvodom (riziko zavlečenia blesku k zariadeniu) 3) podľa novej normy musí byť anténa chránená oddialeným bleskozvodom a ak je riziko, že by časti bleskozvodu ovlyvňovali funkciu antény, musí byť spoj nahradený iskrišťom (odoporúčaná vzdialenosť je cca 1,5 až 2 mm ale pri krytom iskrišti, inak aspoň 5 mm)
9
« on: Júl 12, 2013, 21:25:29 večer »
Chlapi, pletiete si tu dojmy a pojmy, 1/4 je vlastne anténa GP Groun Play, 1/2 je klasický dipól, ktorý môže byť napájaný v strede aj na konci, čo to tu sledujem, Vy za 1/2 označujete dipól napájaný na konci. Zisk oboch antén je prakticky rovnaký, nejakých 0,3 dB je nepodstatných. Boomerang je mizerný kompromis kde sa snažil autor dosiahnuť parametre dipólu napájaného v strede, ale aby mal prispôsobenie 50 Ohm, sklonil jednu protiváhu (polovicu dipólu) o 45 stupňov, tým ale zmšil vyžarovací diagram na elipsoid skrížený s "krumploidom" (termínus technikus pre nedefinovateľn ý tvar) v smere protiváhy. Zaujímavejší by bol asi dipól napájaný v strede s predlžovacími cievkami v cca 2/3 dĺžky ramien od stredu. Teda ak mám dve trubky ktoré chcem a môžem použiť, dĺžky aspoň 1,5 m, tak asi 0,5 m od konca je namontovaná predlžovacia cievka, indukčnosť by bolo treba spočítať a odexperimentov ať, podobne ako buggi-7 experimentoval s dipólom. takáto anténa by mala mať zisk oproti plnorozmerovém u dipólu cca -1 dB, pre pokles signálu na polovicu treba napäťových 6 dB a výkonové 3 dB. Až budem mať čas pokúsim sa to spočítať a odskúšať, momentálne nestíham.
10
« on: Júl 12, 2013, 21:11:22 večer »
Pali, to že 1/4 je do 50 km je pravda, ale iba ak nie sú podmienky a anténa je nízko nad fyzickou zemou, nie elektrickou, ak sú protiváhy sklonené o 45 stupňov (aby mala 50 Ohm) tak jej vyžarovací diagram je takmer identický s 1/2. A ak nie sú vhodné podmienky, tak s ničím viac ako cca tých 50 km neurobíš. Je to dané šírením vĺn v tomto pásme.
|